Umělci

Informace

Slevy

Seznam děl umělce Mednyánszky László

Ladislav Medňanský, aj Ladislav Mednyánszky (príp. László Mednyánszky) (* 23. apríl 1852, Beckov - † 17. apríl 1919, Viedeň) bol slovensko-maďarský maliar, stúpenec barbizonskej školy a impresionizmu. Umelecké vzdelanie získal na Akadémii v Mníchove a n
Ladislav Medňanský, aj Ladislav Mednyánszky (príp. László Mednyánszky) (* 23. apríl 1852, Beckov - † 17. apríl 1919, Viedeň) bol slovensko-maďarský maliar, stúpenec barbizonskej školy a impresionizmu.
Umelecké vzdelanie získal na Akadémii v Mníchove a na École des Beaux-Arts v Paríži. Časť jeho rozsiahleho diela je vystavená v kaštieli v Strážkach pri Spišskej Belej, ktorý pôvodne patril rodine Medňanských.
In: http://sk.wikipedia.org/wiki/Ladislav_Med%C5%88ansk%C3%BD

(1852 - 1919)
Ladislav Mednyánszky sa narodil sa 23. 4. 1852 v Beckove, zomrel 17. 4. 1919 vo Viedni. 1863-1865 súkromne študoval u rakúskeho maliara T. Endera. 1872-73 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Strähuber, Seitz). 1873-75 študoval na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. Pils). V Paríži pôsobil do 1878 v prenajatom ateliéri na Montmartre a potom ešte v 1889-92 a 1896-97. 1877 vystavoval na parížskom Salóne. Prvý pobyt v Barbizone s O. Redonom, L. Páalom a K. Bodmerom. Výstava v Mücsarnoku v Budapešti. 1878 študijná cesta do Talianska. 1879 návrat na Slovensko. Maľoval v Beckove, Strážkach a Šarišských Jarovniciach, kde sa zoznámil so Szinyeim-Mersem. 1882 vystavoval na medzinárodnej výstave vo Viedni. 1884-1887 si prenajal v Budapešti ateliér, pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok (na Slovensku bol aj v lete 1888 a 1889). Na jeseň 1889 odišiel do Paríža, navštívil aj Barbizon, Normandiu a Bretónsko. 1895 smrť otca, v nasledujúcom roku posledný odchod do Paríža. 1897 súborná výstava v Galérii Georgesa Petita v Paríži. V záverečnej etape tvorby sa usadil v Budapešti, pravidelne chodieval na Slovensko a do Viedne. 1898 sa zoznámil s obchodníkom s obrazmi J. Wolfnerom, ktorý odvtedy umelca finančne zabezpečoval. Cesty po Uhorsku - Budín, Vacov (1907), Balaton (1908), Sedmohradsko (1912). Každoročné letné pobyty v Beckove, Strážkach, Piešťanoch, Kráľovej, Širkovciach. 1914 odišiel ako dobrovoľník - frontový výtvarník na ruský a neskôr na taliansky front. Súborné výstavy umelcovho diela pripravila Slovenská národná galéria v Bratislave (1962, 1979 a výstavu kresby 1995). 1990 Slovenská národná galéria sprístupnila stálu expozíciu umelcovho diela v rekonštruovaných priestoroch kaštieľa Strážky. V Budapešti vystavoval samostatne v rokoch 1915, 1934, 1943, 1943, 1946, 1949, 1952, 1979. Počas života sa pravidelne zúčastňoval na kolektívnych prehliadkach v budapeštianskom Mucsárnoku.
Z literatúry: Malonyay, D.: Mednyánszky. Budapešť 1905; Kállai, E.: Mednyánszky László. Budapešť 1943; Vámošiová, S.: Slovenská krajina v diele Ladislava Mednyánszkeho. In: Z novších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1962, s. 39--146; Bresztyánszky, I.: Mednyánszky László. Budapešť 1963; Egri, M.: Mednyánszky László. Budapešť, 1975; Vaculík, K.: Ladislav Mednyánszky -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1979; Aradi, N.: Mednyánszky. Budapešť 1983; Glatz, A. C.: Ladislav Mednyánszky a Strážky. Kat. stálej expozície. Bratislava, Slovenská národná galéria 1990; Zmetáková, D.: Ladislav Mednyánszky (Mednyánszky) - kresby. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1995; Kol. autorov: Ladislav Mednyánszky. Kat výstavy SNG Bratislava a MNG Budapest. 2004.

*****
Baron László Mednyánszky (23rd April 1852 - 19th April 1919), also referred to as Ladislav Medňanský or Ladislaus Josephus Balthasar Eustachius Mednyánszky was a Hungarian[1][2][3][4][5][6][7] or according to the Slovak sources Slovak[verification needed][8][9][10][not in citation given][11] painter in the Impressionist tradition. Despite an aristocratic background, he spent most of his life moving around Europe working as an artist. Mednyánszky spent considerable periods in seclusion but mingled with people across society - in the aristocracy, art world, peasantry and army - many of whom became the subjects of his paintings. His most important works depict scenes of nature and poor, working people, particularly from his home region in Upper Hungary.

Contents [hide]
1 Biography
2 Works
2.1 List of works
3 See also
4 References
5 External links

Biography
Mednyánszky was born in Beckó, the Kingdom of Hungary (now Beckov in Slovakia), to Eduard Mednyánszky and Maria Anna Mednyánszky, (née Szirmay) both from landowning families. Mednyánszky's family moved in 1861 to the chateau of his grandfather, Baltazár Szirmay, at Strážky, near Spišská Belá in north-eastern Slovakia. This was to be the setting for many of his works.

Mednyánszky met the Austrian artist Thomas Ender in 1863 when Ender visited the chateau at Strážky. Ender took an interest in Mednyánszky's early efforts at drawing, lending his assistance to improve Mednyánszky's skills.

Mednyánszky attended a grammar school in Késmárk (Kežmarok), near his home, then attended the Akademie der Bildenden Künste (Academy of Fine Arts) in Munich in 1872—1873. Dissatisfied in Munich, he moved to Paris[1] to attend the École des Beaux-Arts. After the death of his professor, Isidore-Alexandre Augustin Pils, in 1875, Mednyánszky left the École and began practicing independently from Montmartre.

Mednyánszky returned to Strážky after 1877 to continue painting, and subsequently travelled widely in Europe, between his childhood homes in Upper Hungary and Budapest, Vienna, Paris and beyond. Mednyánszky visited the Szolnok artists' colony in the autumn of 1877 and Italy in 1878. His mother died in 1883, after which he lived in seclusion in Nagyőr. He returned to Strážky in 1887 to help deal with an outbreak of cholera but soon fell ill himself, with pneumonia. He spent much of 1889-1892 in Paris and returned regularly to Strážky until 1900. His father, Eduard, died in 1895. Mednyánszky held his only solo exhibition at the Galerie Georges Petit in Paris in 1897. For the years 1905-1911 he lived in Budapest, then later moved to Vienna.

When the First World War broke out in 1914, Mednyánszky was in Budapest again. He worked as a war correspondent on the Austro-Hungarian frontlines in Galicia, Serbia and the southern Tirol. In the spring of 1918 he returned to Strážky to recover from war wounds. After spending some time working in Budapest, Mednyánszky died in poor health in the spring of 1919, in Vienna.

Works
Mednyánszky's works were largely in the Impressionist tradition, with influences from Symbolism and Art Nouveau. His works depict landscape scenes of nature, the weather and everyday, poor people such as peasants and workmen. The region of his birth, north-eastern Slovakia (at the time part of the Austro-Hungarian Empire), was the site and subject of many of his paintings; scenes from the Carpathian Mountains and the Hungarian Plains are numerous. He also painted portraits of his friends and family, and images of soldiers during the First World War[2] whilst working as a war correspondent.

Most of his works are displayed in the Hungarian National Gallery[3] in Budapest[2]. A large number of his works were destroyed during the Second World War. In 2004 a New York gallery was host to a show of about 70 19th- and early 20th-century Hungarian paintings, and a few works on paper, from the collection of Nicholas Salgo, a former United States ambassador to Hungary[4]. The exhibition's title, Everywhere a Foreigner and Yet Nowhere a Stranger, was drawn from the diary of the 19th-century Hungarian painter Baron László Mednyánszky[4].

Some of his works are currently displayed in the Slovak National Gallery in Bratislava, which received a large collection in a bequest from his niece Margita Czóbel in 1972
In: http://en.wikipedia.org/wiki/Ladislav_Medny%C3%A1nszky

*****
Mednyánszky László, báró (Beckó, 1852. ápr. 23. – Bécs, 1919. ápr. 17.): festőművész. Festői tehetsége korán jelentkezett. 1870-ben a zürichi Technische Hochschule, 1872-től a müncheni festészeti ak. növendéke volt. 1873 – 75 között a párizsi École des Beaux Arts-ban I. Pils-nél tanult. Ekkortájt festett tájképein a barbizoniak, főleg Corot hatása érezhető. 1877-ben kiállították egyik képét a párizsi Salonban. Ez év őszén Szolnokra Látogatott, ahol Pettenkofen hatására képeinek tónusa levegősebbé és világosabbá vált. 1878-ban itáliai tanulmányúton járt. A 80-as évek első harmadában Bécsben volt műterme, közben Mo.-ra is el-ellátogatott. Anyja halála után, 1883-ban Nagyőrre (Szepes vm.) vonult vissza. 1884-ben Bp.-en bérelt műtermet, és ettől kezdve rendszeresen részt vett a Műcsarnok tárlatain. 1889-től 1892-ig ismét Franciao -ban tartózkodott, s az ott megismert impresszionizmus hatására műveinek szürkén borongós alaptónusát lassan levegős, közvetlen festésmód váltotta fel. 1892 őszén Máramarosban készített tájvázlatokat Feszty Árpád körképéhez. 1896 nyarától 1897 őszéig ismét Párizsban tartózkodott, 1900-ban Galíciában, 1901-ben az Adria vidékén, majd négy évig Bécsben dolgozott. Ez idő tájt készült képeit ismét sötét színárnyalatok, sűrű fényárnyék-hangulatok jellemzik, melyek csak 1909 körül oldódnak újra világosabb tónusúvá. 1905-től 1911-ig Bp.-en élt, ezután visszatért Bécsbe. A háború kitörése idején ismét Bp.-en tartózkodott, s harctéri rajzolóként bejárta Galíciát, Szerbiát és D-Tirolt. Megrázó harctéri emlékeit számos festmény és vázlat őrzi (Szerbiában ), mélységes humanista tartalommal gazdagítva művészetét. Élete utolsó nyarát 1918-ban Nagykőrösön töltötte, okt.-től ismét Bécsben tartózkodott haláláig. Tájképfestészete mellett műveinek másik nagy csoportját az ún. csavargóképei alkotják, melyek mintegy előkészítői későbbi katonaábrázolásainak. A kritikai realizmus legjobb magyar képviselői közé tartozott. Csavargókat és meggyötört katonákat ábrázoló képei gyakran látomásszerűek. Számos kitüntetést kapott. 1888-ban a Műcsarnok téli tárlatán társulati díjat, 1898-ban az őszi tárlatán társulati díjat és állami aranyérmet (Hegyi táj c. képéért), 1914-ben ismét társulati díjat stb. kapott. 1897-ben Párizsban nagy sikerű kollektív kiállítást rendezett. Sok képét és vázlatát őrzi az MNG. Hamvait 1966 febr.-jában hazahozták és a Kerepesi temetőben díszsírhelyen temették el. Síremlékművét Somogyi József készítette. – Irod. Malonyay Dezső: M. L. (Bp., 1905); Bálint Dezső: M. L. (Nyugat, 1919); Schanzer Mária: M. (Bp., 1935); Kállai Ernő: M. L. (Bp., 1943); Radocsay Dénes: M. L. (Szabadművészet, 1952. 5. sz.); P. Brestyánszky Ilona: M. L. naplója (Bp., 1960); Vaculik, K.: L. M. maliar slovensky zeme a ludu (Bratislava, 1962); Solymár István M. L. (Művészet, 1965.)
In: http://mek.oszk.hu/00300/00355/html/ABC09732/10290.htm

*****

Fotografie

Foto 2 László Mednyánszky

Zobrazit

Žádná díla neodpovídají tomuto umělci.