Seznam děl umělce Alexy Janko

slovenský spisovateľ, publicista a maliar
Narodenie 25. január 1894
Liptovský Mikuláš, Slovensko
Úmrtie 22. september 1970
Bratislava, Slovensko
Hrob na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie
Janko Alexy (* 25. január 1894, Liptovský Mikuláš – † 22. september 1970, Bratislava) bol slovenský spisovateľ, maliar a publicista.

Pochádzal z mnohodetnej rodiny a vzdelanie získal v Liptovskom Mikuláši a na gymnáziu v Lučenci. Po ukončení štúdia pracoval ako praktikant v lekárni v Prievidzi. Od roku 1919 pokračoval v štúdiu v Prahe na maliarskej akadémii, v roku 1920 absolvoval polročný študijný pobyt v Paríži. Po ukončení štúdia pracoval ako profesor kreslenia na gymnáziu v Bratislave a od roku 1927 sa venoval iba umeleckej činnosti. V roku 1930 sa usadil v Martine, neskôr v Piešťanoch a v roku 1937 sa vrátil do Bratislavy

Jeho rozsiahle dielo obsahuje okolo 1 300 olejov, pastelov, tempier a kresieb inšpirovaných ľudovou tvorbou, legendami a krajinou. V 50. rokoch vytváral kompozície pre architektúru a tapisérie. Neskôr sa vrátil k inšpiráciám z ľudovej tvorby. Výrazne sa zaslúžil o rekonštrukciu Bratislavského hradu. Stal sa jedným zo zakladateľov slovenskej modernej výtvarnej maľby a bol organizátorom kultúrneho života. Jeho literárna činnosť pre neho nebola prvoradá, no napriek tomu bola sústavná a nezanedbateľná - vydal vyše 20 kníh. Spolu s Gejzom Vámošom vydával literárno-umelecký časopis Svojeť, ktorý založili v roku 1922. Hlavnou črtou jeho prozaických diel je autobiografickosť, bezprostrednosť zážitkov z detstva i štúdií, no i postavy a atmosféra bratislavského umeleckého prostredia. Životný optimizmus svojich diel sa snažil podoprieť i zážitkami z ciest po Slovensku.
In: http://sk.wikipedia.org/wiki/Janko_Alexy

******
Janko Alexy
maliar, spisovateľ
* 25.01.1894 Liptovský Mikuláš
† 22.09.1970 Bratislava

V rokoch 1919 - 1925 študoval na pražskej Akadémii výtvarného umenia (prof. J. Loukola, V. Bukovac, M. Pirner, M. Švabinský).
životopis
Janko Alexy patril popri M. Benkovi a Ľ. Fullovi k zakladateľom novodobého slovenskéh výtvarného umenia. Povaha jeho umenia je skutočne národná - modernými výtvarnými prostriedkami sa pokúšal o monumentalizáciu typickej slovenskej dediny a slovenského ľudu. Venoval sa predovšetkým maľovaniu krajín a portrétom štylizovaným podľa národných tradícií v jednoduchej modelácií a farebnosti, ktoré dodávajú jeho dielam baladický charakter. Bol inšpirovaný ľudovou poetikou (Horí ohník, horí, 1921; Bača a smrť, 1921; Hôrni chlapci, 1921), dedinskými námetmi (Slovenská madona; Žena z Heľpy), lyrickou krajinou a mestkými zákutiami (Zo starej Bratislavy). V 50. rokoch sa venoval taktiež monumentálnym realizáciám (mozaikové okná v Piešťanoch, 1951; mozaikové okná Slovenského národného divadla v Bratislave, 1952), významné sú aj jeho tapisérie.

Rovnako sa venoval krajine a figurálnemu zobrazeniu najmä v pastelovou technikou. Inšpirovalo ho prostredie mesta i jeho historická architektúra. Vo svojich dielach zachytáva premenu a premeny slovenského života ako človeka, tak aj okolia.
Zaslúžil sa o záchranu Bratislavského hradu.
In: http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=694